1.
, (
Sh,
S,
K,) verbal noun
أِحْكَاءٌ; (
TA;) and
↓
حَكَأَ, aorist
حَكَاَ
, (
K,) verbal noun
حَكْءٌ; (
TA;) and
↓
احتكأ; (
K;)
He tightened a knot; (
S,
K;)
made it
firm: (Sh, TA:) as also
احكى (
S) and
حَكَى. (S and K in article
حكى.) [See a verse of 'Adee Ibn-Zeyd cited voce
صُلْبٌ.]